Hlavnú cenu za umelecký preklad získala Michaela Jurovská za preklad diela Červená tráva od Borisa Viana, ktoré vyšlo vo Vydavateľstve Petrus.
Tri zo šiestich kníh, ktoré získali prémie za knižnú tvorbu za rok 2019 boli z Vydavateľstva SLOVART. Otto Havrila za román Neviditeľné besy srdca, Ján Štrasser za preklad diela Majster a Margaréta a Ľubomír Feldek za knihu Nechce sa mi pracovať. Všetky tri knihy boli ocenené diplomom a Vydavateľstvo SLOVART získalo uznanie LF za významný edičný čin za rok 2019.
Vo Vydavateľstve SLOVART sa veľmi tešíme z úspechu našich prekladateľov. Srdečne im blahoželáme a prajeme veľa síl do ďalšej umeleckej tvorby.
Román Neviditeľné besy srdca od írskeho spisovateľa Johna Boyna je príbehom z katolíckeho Írska. Keď šestnásťročnú Catherine Gogginovú vyženie farár z rodnej dediny, vyberie sa za novým životom do Dublinu. Keďže je sama a bez prostriedkov, neostáva jej iné, len zveriť narodené dieťa mníškam a dúfať, že mu nájdu vhodnú rodinu. Adoptívni rodičia pomenujú chlapca Cyril a správajú sa k nemu ako k cudziemu.
Vďaka nim sa však neskôr stretne s Julianom Woodbeadom, ktorý mu načisto zmení život, lebo sa doňho zaľúbi. Tak sa niekedy v polovici minulého storočia začína strastiplná tragikomická odysea homosexuála v katolíckom Írsku, ktorá sa končí takmer až v súčasnosti. Vďaka vynikajúcemu prekladu Otta Havrilu, si túto skvelú knihu môžu prečítať aj slovenskí čitatelia. Román Michaila Bulgakova – Majster a Margaréta nie je nášmu čitateľovi neznámy - v slovenskom preklade prvý raz vyšiel v roku 1968, no toto vydanie vychádzalo z jedinej vtedajšej dostupnej verzie textu, ktorý v ZSSR cenzurovali. Nový a prémiou ceny Jána Hollého ocenený preklad z ruštiny od Jána Štrassera prináša úplný text tohto najvýznamnejšieho diela ruskej literatúry 20. storočia. Moskvu navštívi diabol Woland so svojou suitou a život Moskovčanov sa prudko zmení: začnú sa diať nadprirodzené veci - neuveriteľné príbehy, fantazmagórie, mystifikácie. Medzitým muž, ktorý si hovorí majster, píše román o stretnutí Ježiša Krista s Pilátom Pontským. Keď majster zmizne, jeho družka Margaréta je ochotná zapredať dušu diablovi, aby sa dozvedela, čo je s majstrom. Woland jej vyhovie a dočasne ju vezme do svojich služieb.
Ďalším oceneným dielom je výber z Apollinairovej tvorby – Nechce sa mi pracovať, v ktorom sa Ľubomír Feldek inšpiroval zbierkou Oeuvres poétiques (Éditions Gallimard, 1965). Z väčšej časti doň zahrnul nové básne, ktoré v slovenskom preklade ešte nevyšli, a revidoval tie, čo už publikované boli ako súčasť iných výberov. Zbierka obsahuje Apollinairove básnické cykly Zvieratník alebo Orfeov sprievod; Je; Alkoholy; Melancholický sliedič; Básne pre Lou; Básne pre Madeleine; Vitam Impendere Amori; Kalligramy, Básne mieru a vojny. Básnický výber obohacuje nielen preklad autorovej poslednej posmrtne vydanej hry Farba doby, ale aj bohatý obrazový materiál. Súčasťou knihy je krátka edičná poznámka prekladateľa a kalendárium. Zbierka je výborným prekladom z francúzštiny.
Predseda poroty Alexander Halvoník potvrdil, že originálnym jazykom väčšiny súťažných diel bola angličtina, ale ocenil, že „výrazným kladom tohoročnej prekladateľskej produkcie je jej jazyková pluralita. Okrem tradičných jazykových oblastí s jednoznačnou prevahou angličtiny prekladateľské portfólio obsiahlo i menej frekventované jazyky, ako je hebrejčina, čínština a portugalčina.“ Do súťaže sa prihlásilo 19 popredných slovenských vydavateľstiev a 52 diel.
O cene Jána Hollého
Cena a prémie sú každoročne udeľované prekladom, ktoré svojou umeleckou hodnotou prevyšujú ostatnú celoročnú produkciu prekladov na Slovensku.
Cena Jána Hollého sa začala udeľovať v roku 1967 a udeľuje sa každý rok za knižne vydané preklady diel umeleckej literatúry, ktoré vyšli v predchádzajúcom kalendárnom roku. Cena sa chápe ako najvyššie ocenenie prekladateľskej práce v oblasti umeleckej literatúry na Slovensku.
