Dejiny galérie Louvre sú úzko späté s dejinami Francúzska. Louvre bol postavený v roku 1190 ako pevnosť. Za vlády Františka I. z Angoulême, ktorý tu takisto založil kráľovskú umeleckú zbierku, sa stal rezidenciou panovníka. Všetci následujúci králi prispievali svojím dielom k podobe, akým je Louvre známy dnes. Budova, ktorá dnes nesie názov Louvre, vznikla za vlády Henricha IV. V tom čase tu bola postavená Grande Galerie, ktorá prepojila pôvodný Louvre s Tuilerijským palácom. V roku 1973 za Francúzskej revolúcie bol Louvre zmenený na múzeum a jeho zbierky sa začali rýchlo rozrastať vďaka Napoleonovej koristi z dobytých území, darom, výmenám a archeologickým vykopávkam. Posledná fázy prestavby Louvru prebehla až v roku 1992, kde boli konečne strhnuté pozostatky Tuilerijského paláca, zničeného požiarom v roku 1871. Louvre už neslúžil ako sídlo panovníckej moci a bol plne zasvätený umeniu. V roku 1981 architekt Ieoh Ming Pei realizoval projekt Grand Louvre, ktorý výstavné priestory adaptoval na zmenené potreby a doplnil nový vstup, ktorý svojou formou sklenej pyramídy symbolizuje obrodu múzea. Zbierky Louvru sú rozdelené do ôsmych oddelení a pokrývajú jedenásť storočí dejín umenia Európy a Stredomoria. Návšteva Louvru je ako cesta časom a priestorom za majstrovskými dielami s významom pre celé civilizácie. Najstaršie jadro zbierky tvorí talianske maliarstvo. V 18. storočí bolo pridané maliarstvo španielskych, holandských a flámskych autorov. Kráľovské zbierky najviac rozšírili František I. a Ľudovít XIV., napoleonským vojnám zase múzeum vďačí za nové prírastky vďaka klauzulám v mierových zmluvách. Od 19. storočia bohatstvo a rôznorodosť zbierok rastie vďaka archeologickým vykopávkam a darom.
