Jeho revolta proti akademizmu strhla koncom 19. storočia vlnu odporu. Bol terčom urážok, ale aj nadšeného obdivu. Pre jedných bol šíriteľom pornografie, pre iných zase otcom novej maľby. Rakúšan Gustav Klimt bol presvedčený, že „umenie je o slobode“. Jeho maľba bola oslavou života, ale najmä ženy. On je moderným tvorcom tajomnej a dráždivej femme fatale - osudovej ženy. Stal sa ikonou viedenskej secesie. „Kto sa chce o mne ako umelcovi niečo dozvedieť, ten nech sa pozorne pozerá na moje obrazy a z nich nech sa snaží poznať, čo som a čo chcem,“ povedal raz Klimt, ktorý zásadne odmietal autoportréty. Nerád sa opisoval. Nechával za seba rozprávať obrazy. Svojim obľúbeným témam však venoval maximálnu pozornosť. Ženy, život a smrť. Magický kaleidoskop, ktorý Klimt posunul do neznesiteľne ľahkého tanca. Klimt zomrel vo februári 1918 na následky mozgovej príhody. Náhly skon spôsobil, že množstvo jeho diel zostalo nedokončených. S ich pomocou však môžeme ešte lepšie vstúpiť do Klimtovho sveta - pri odchode nám majster nechal otvorené dvere.
Autor |
Gilles Néret |
---|---|
Jazyk | český |
Väzba | mäkká |
Počet strán | 96 |
Formát | 185 x 230 |
EAN | 9788072099894 |
Prekladateľ | Jaroslav Duda |
Edícia |
Monografia |
Jeho revolta proti akademizmu strhla koncom 19. storočia vlnu odporu. Bol terčom urážok, ale aj nadšeného obdivu. Pre jedných bol šíriteľom pornografie, pre iných zase otcom novej maľby. Rakúšan Gustav Klimt bol presvedčený, že „umenie je o slobode“. Jeho maľba bola oslavou života, ale najmä ženy. On je moderným tvorcom tajomnej a dráždivej femme fatale - osudovej ženy. Stal sa ikonou viedenskej secesie.
„Kto sa chce o mne ako umelcovi niečo dozvedieť, ten nech sa pozorne pozerá na moje obrazy a z nich nech sa snaží poznať, čo som a čo chcem,“ povedal raz Klimt, ktorý zásadne odmietal autoportréty. Nerád sa opisoval. Nechával za seba rozprávať obrazy. Svojim obľúbeným témam však venoval maximálnu pozornosť. Ženy, život a smrť. Magický kaleidoskop, ktorý Klimt posunul do neznesiteľne ľahkého tanca.
Klimt zomrel vo februári 1918 na následky mozgovej príhody. Náhly skon spôsobil, že množstvo jeho diel zostalo nedokončených. S ich pomocou však môžeme ešte lepšie vstúpiť do Klimtovho sveta - pri odchode nám majster nechal otvorené dvere.
O Klimtovi napísal pre sme.sk Ľudovít Petránsky