Italská renesance

V období ranej renesancie, ktorej vlasťou bolo Taliansko a jej stredobodom Florencia, prežilo umenie a kultúra radikálnu obnovu, ktorá sa postupne rozšírila do celej Európy na rôznom stupni a v rozličných slohových formách. V základoch renesancie stála nová fascinácia starovekým svetom - jeho filozofiou a literatúrou, mytológiou a umením - a myšlienkami novoplatónskej filozofie a humanistickej kultúry. Veda rozšírila svoj záujem o skúmanie prírody a človeka, okrem iného štúdiom anatómie, rozvojom nových technológií a harmonickým prepojením vedných a umeleckých disciplín. Čo sa predtým považovalo za „remeselnícke“, stalo sa teraz „slobodným“: intelektuálne schopnosti umelca sú zdrojom jeho hrdosti. Medzi veľkými menami, vďaka ktorým je umenie talianskej renesancie také príťažlivé, obzvlášť vynikajú Masaccio, Donatello, Brunelleschi, Leonardo, Michalangelo a Raffael.