20. století

Dvadsiate storočie v umení sa začalo v roku 1907 Picassovým obrazom Avignonské slečny. Toto dielo znamenalo rozchod s minulosťou a jednu z najdôležitejších ciest do budúcnosti. V zhruba rovnakom čase prvé avantgardné hnutia začali experimentovať s formou, jazykom, technikami a materiálmi, ktoré mali charakterizovať celé storočie: kubizmus, expresionizmus, abstraktné umenie, futurizmus a dadaizmus otvorili dvere novým výrazovým možnostiam a prostriedkom. Vznikol nový vzťah medzi umením a realitou: umelci sa hrali s formami, objektmi a materiálmi a považovali umenie za formu jazyka. Ďalšie myšlienky pochádzajú z filozofie a psychoanalýzy: nevedomie bolo spodobňované v surrealistických obrazoch. Centrum umeleckého diania sa začiatkom 40. rokov presúva z Paríža do New Yorku. Tu dochádza k úplnej obnove jazyka umenia. Počas niekoľkých rokov sa umelci ponorili na jednej strane do ľudovej a populárnej reality konzumnej spoločnosti, na druhej strane sa naháňali za sofistikovanými výstupmi, ktoré boli často verejnosti dosť vzdialené. To viedlo k zrodu pop-artu, konceptuálneho umenia a minimalizmu. Vzájomné prepojenie s hudbou, divadlom a médiami vyústilo do vzniku happeningov. Umelecké dielo ako objekt neustále menilo formu: umelci pracovali s krajinou, telom, novými technológiami a vytvárali aj umelecké diela založené na umení minulosti.