Ako to chodilo v Odese

Je až neuveriteľné, akú atmosféru dokáže Isaak Babeľ vo svojich poviedkach vykúzliť. Čitateľa dokáže preniesť do deja z pred sto rokov už po niekoľkých úvodných vetách. Príbehy zo židovskej Odesy a Paríža sú plné pravého nepančovaného života s krutosťou, násilím ale aj úprimnou láskou a nehou, v ktorom je krv-krvou, bozk-bozkom a rubeľ majetkom. Babeľove poviedky vyžarujú zvláštne fluidum aj vďaka jazyku s prvkami jidiš a ukrajinčiny, ktoré sa miešajú s normálnym i lyricky obrazným literárnym jazykom. Dvadsaťšesť poviedok je do slovenčiny preložených a publikovaných prvý raz.