Imre Kertész (1929 – 2016) sa nepochybne radí medzi najvýznamnejších maďarských prozaikov. Ako pätnásťročného ho v roku 1944 odvliekli do Osvienčimu, potom do Buchenwaldu a Zeitzu. Po strastiplnom roku v koncentračných táboroch sa napokon dožil oslobodenia v Buchenwalde. Kertészove diela spolu predstavujú rozsiahly nepretržitý román, sú akýmsi denníkom jeho života, vypovedajúcim o konfrontácii človeka s hraničnými otázkami ľudského bytia. Okrem beletrie napísal aj divadelné hry. Je nositeľom viacerých literárnych ocenení vrátane Nobelovej ceny za literatúru z roku 2002. Medzi jeho najznámejšie romány patria napríklad Bezosudovosť (Sorstalanság, 1975), Fiasko (A kudarc, 1988) či Kaddiš za nenarodené dieťa (Kaddis a meg nem született gyermekért, 1990) a i. Po slovensky vyšli jeho diela Vyhnaný jazyk (A száműzött nyelv, 2001) a Likvidácia (Felszámolás, 2003).