Elif Shafak (1971) sa radí medzi najúspešnejšie, najznámejšie a najvýznamnejšie turecké autorky. Narodila sa v Štrasburgu, detstvo strávila v Madride a prv než sa presťahovala do Turecka, žila v rôznych mestách v Európe aj v USA. Ako sama vraví, jej život bol odjakživa spojený s Istanbulom a ten hrá významnú úlohu aj v jej románoch. Je autorkou trinástich kníh, okrem beletrie píše aj eseje. Je nositeľkou čestného titulu Rytier rádu umenia a literatúry Francúzskej republiky a mnohých významných tureckých literárnych cien, jej diela viac ráz postúpili do užšieho výberu prestížnych medzinárodných ocenení, napríklad The Orange Prize, Man Asian Literary Prize a International IMPAC Dublin Literary Award. Pravidelne prispieva do tureckých aj zahraničných denníkov vrátane The Washinton Times a The Guardian. Vo svojej esejistickej tvorbe spracúva aktuálne témy ako multikulturalizmus, rodová problematika a postavenie žien, kozmopolitizmus a umenie spolunažívania, zasadzuje sa za práva žien, menšín a za slobodu prejavu. Píše po turecky aj po anglicky, jej knihy boli preložené do vyše 40 svetových jazykov. Medzi jej najvýznamnejšie diela patria romány Štyridsať pravidiel lásky (The Fourty Rules of Love, 2010), Česť (Honour, 2012), Architektov učeň (The Architect’s Apprentice, 2014) a esejisticky ladená kniha Čierne mlieko (The Black Milk, 2011).
