Mladá tatárska spisovateľka Guzeľ Jachinová sa vo svojom románe Zulejka otvára oči vracia do jedného z najťažších období Sovietskeho zväzu – do tridsiatych rokov minulého storočia, keď boľševická moc kruto postihovala všetkých, ktorí sa nezmierili s jej diktatúrou. Za svoj debut získala autorka mnohé ocenenia, medzi najprestížnejšie patria Veľká kniha a Jasná Poľana.
Román Zulejka otvára oči rozvíja príbeh ženy, ktorú drsne vytrhli z prirodzeného prostredia, nespravodlivo poslali do pracovného tábora na Sibíri, no ona si tam spontánne uchovala svoju prirodzenú ľudskosť. Román sa v Rusku stal literárnou udalosťou a bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov.
Náročného prekladu sa zhostil básnik a textár Ján Štrasser, ktorý v edícii MM z ruštiny preložil napríklad knihy Ľudmily Ulickej, Michaila Šiškina, Pavla Sanajeva alebo Mariny Stepnovovej.
Umeleckému prekladu sa venuje od roku 1966, za niektoré preložené diela dostal prestížne ceny (Cenu Jána Hollého aj Cenu Zory Jesenskej), a navyše je nositeľom štátneho vyznamenania Ruskej federácie „Puškinovej medaily“.
O autorke
Guzeľ Jachinová (1977) sa narodila v Kazani. Na moskovskej filmovej škole vyštudovala scenáristiku. Ako spisovateľka debutovala časopisecky. Aj román Zulejka otvára oči publikovala spočiatku na pokračovanie v časopise – pôvodne bol totiž koncipovaný ako scenár. A hoci literárna kritika dnes román hodnotí veľmi pozitívne, autorka preň dlho nevedela nájsť vydavateľa. Neskôr sa kniha v Rusku stala literárnou udalosťou a Jachinová za ňu dostala niekoľko literárnych cien vrátane prestížnej štátnej ceny Veľká kniha. Autorka v súčasnosti pracuje v oblasti reklamy a marketingu.
Ohlasy v tlači
„Veľký ruský román.“ Neues Deutschland
„Román Zulejka otvára oči je jedna z najdrásavejších kníh, ktoré tento rok vyšli.“ Berliner Zeitung
„Kniha ovenčená niekoľkým ruskými literárnymi cenami je strhujúcim príbehom o sile materskej lásky a ľudskej schopnosti vzoprieť sa aj najkrutejšiemu osudu. Je napísaná ľahkým štýlom, Jachina nezaprie, že vyštudovala scenáristiku, ale pod štylistickou ľahkosťou sa skrýva znechutenie a zloba nad časmi, keď človek nebol ničím viac ako otrokom.“ MF Dnes, 90%
