Najnovší román autora bestselleru Meno ruže a Pražský cintorín je provokatívnym rozprávaním aj o 21. storočí. Pri čítaní tejto knihy platí: čím bizarnejšie sú denné správy, tým lepšie vidieť, kde to vlastne žijeme.
Miláno, jún 1992. Niekto sa vlámal do bytu novinára Colonnu. Páchateľ nepochybne hľadal disketu s kompromitujúcimi informáciami, no nenašiel ju. Colonna nie je nijaký zelenáč a háklivý materiál ukryl na miesto, ktoré považuje za bezpečné. Bezpečné, lenže dokedy? Je možné, že mu niekto ide po krku, lebo tak ako mnohí iní, aj on hrá dvojakú hru: zostavuje nulté číslo novín, ktoré majú namiesto serióznych článkov publikovať fámy o dobrej spoločnosti, a zároveň píše ako ghostwriter knihu, čo tento naprogramovaný škandál odhalí.
Recenzie v zahraničnej tlači:
„Nulté číslo je jednoznačne konšpirácia, ktorú vytvoril Umberto Eco pre čitateľov, aby nám ukázal, koľko z našich životov a našich osudov je ovplyvnených príbehmi, či už sú vymyslené alebo nie. Ponúka nám, bez toho, aby sme si to uvedomili, nástroje na odhalenie falošných informácií, hoaxov a konšpiračných teórii, aby sme sa im mohli brániť. A zato by sme mu ako čitatelia mali byť vďační.“ Il Sole 24 Ore
„Nulté číslo je starý dobrý Eco – skorumpované noviny, tajné sprisahania, vymyslené príbehy – bude sa páčiť mnohým jeho čitateľom a získa mu zástupy nových. Numero Zero je už v Taliansku bestsellerom a práva na preklad sa predali do 34 krajín.“ The New York Times
„Najnovší román talianskeho autora je o Mussolinim, mediálnych podvodoch, ohováraní a vražde. V románe sú počuť dozvuky síl, ktorých stret formoval Taliansko.“ The Guardian
„Kedysi sa sprisahania odohrávali za hrubými múrmi kláštorov, dnes sa dejú v médiách. Umberto Eco napísal fiktívny román o Berlusconim.“ Die Welt
O autorovi:
Umberto Eco (1932, Alessandria) je taliansky historik, filozof, estetik, semiotik a spisovateľ. Pracoval ako kultúrny redaktor vo verejnoprávnej televíznej spoločnosti Radiotelevisione Italiana, neskôr vo vydavateľstve Bompiani, bol odborným asistentom na univerzite v Turíne a od roku 1971 prednáša na univerzite v Bologni. Napísal mnoho odborných publikácii, esejí, románov, ba aj knihu pre deti.
Je autorom románov Meno ruže (Il nome della rosa, 1980, SLOVART 2000), na motívy ktorého bol nakrútený rovnomenný film, Foucaultovo kyvadlo (Il pendolo di Foucault, 1988, SLOVART 2002), Ostrov včerajšieho dňa (L’isola del giorno prima, 1994, SLOVART 1997), Baudolino (Baudolino, 2000, SLOVART 2001), Tajuplný plameň kráľovnej Loany (La misteriosa fiamma della regina Loana, 2004, SLOVART 2005), Pražský cintorín (Il cimitero di Praga, 2010, SLOVART 2012) a po slovensky vyšli aj Ecove zbierky esejí Päť úvah o morálke (Cinque scritti morali, 1997) a Vyrobiť si nepriateľa a iné príležitostné písačky (Costruire il nemico e altri scritti occasionali, 2011, SLOVART 2013).
