Vydavateľstvo SLOVART pokračuje po odbornej publikácii o Jozefovi Tisovi vo vydávaní kníh, ktoré reflektujú dianie na Slovensku počas druhej svetovej vojny.
V najnovšej publikácii Klérofašisti s podtitulom Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky (1935 - 1945) sa historik a germanista Miloslav Szabó venuje príčinám, kontextu a dôsledkom radikalizovania viacerých katolíckych a jedného evanjelického kňaza.
Srdečne pozývame na uvedenie knihy na besede autora s historikom Jakubom Drábikom vo štvrtok 11. apríla o 19.00 v bratislavskom Artfore na Kozej. Podujatie pod názvom „Knihy a dejiny“ organizujú Vydavateľstvo SLOVART, HistoryWeb.sk a kníhkupectvo Artforum.
Historik Szabó skúma problematiku na príklade troch kontroverzných a dnes do veľkej miery zabudnutých duchovných: poslancovi Slovenského snemu a po istý čas duchovnému správcovi Hlinkovej gardy Karolovi Körperovi, básnikovi a neskôr hlavnému propagátorovi nacizmu na Slovensku Viliamovi Riesovi a poslancovi a okresnému tajomníkovi HSĽS vo Zvolene Antonovi Šalátovi. Hlavný text dopĺňajú exkurzy o ďalších troch kňazoch (Ladislavovi Hanusovi, Vladimírovi Rolkovi a Ľudovítovi Veselom), ktorí sa v istých aspektoch od klérofašistov odlišovali, prípadne boli ich pravým opakom.
Z posudku Ivana Kamenca:
„Miloslav Szabó vo svojej najnovšej publikácii otvára trinástu komnatu našich moderných dejín. Lepšie povedané, pichá do osieho hniezda spoločenského myslenia a stereotypov na Slovensku, čo prináša nielen pre historika, ale pre každého autora očakávané i neočakávané riziká.
Pojem klérofašizmus sa u nás udomácnil, používal, no hlavne zneužíval po druhej svetovej vojne v propagande, resp. v rámci prebiehajúcich politických zápasov. Práve preto sa spravidla zjednodušoval, neprípustne zovšeobecňoval, a tak strácal svoj skutočný vnútorný obsah.
Miloslav Szabó vo svojom pútavo napísanom texte a na základe presvedčivej argumentácie vychádzajúcej z výskumu dobových prameňov z prvej polovice 20. storočia, hľadá a nachádza otvorené i sofistikované prejavy klérofašizmu v slovenskej publicistike a politike. Nie, neútočí na náboženstvo ani na cirkvi, ale analyzuje politické aktivity, prejavy a články duchovných v rámci oboch najväčších kresťanských cirkví, ktorí sa zaplietli do osídiel politického radikalizmu v „epoche fašizmu“.
Szabóov text je nepríjemne aktuálny aj dnes, keď extrémne intolerantné neofašistické sily svoje antisemitské, antirómske a protidemokratické ciele pokrytecky a cynicky halia do slovných fráz a symboliky kresťanstva. Aj preto, alebo práve preto, je táto publikácia potrebná, nadčasová a aktuálna.“
PhDr. Ivan Kamenec, CSc.
O autorovi:
Miloslav Szabó (1974) je historik a germanista. Vo svojom výskume sa zaoberá dejinami antisemitizmu, rasizmu a katolicizmu, ako aj kultúrnymi dejinami v stredoeurópskom priestore. Je autorom viacerých monografií (naposledy so spoluautorom Michalom Franklom Budování státu bez antisemitismu? Násilí, diskurs lojality a vznik Československa, 2016) a množstva odborných štúdií v prestížnych domácich i zahraničných odborných publikáciách (najnovšie From Protests to the Ban: Demonstrations against the „Jewish“ Films in Interwar Vienna and Bratislava, Journal of Contemporary History). Pôsobil na univerzitách a výskumných ústavoch v Berlíne, Prahe, vo Viedni a v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Od roku 2018 pracuje na Katedre germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
