Obaja autori nimi nadväzovali na svoju tvorbu zo šesťdesiatych rokov a ich texty patria k tomu najlepšiemu, čo v slovenskej literatúre vzniklo. Napriek všadeprítomnej normalizačnej šedi a pravidelnej sérii najrozličnejších zákazov si značka L+S zachovala iskrivú nadčasovosť a dodnes pôsobí ako zázračný vodopád dokonale poskladaných slov končiacich sa v nečakaných pointách. Kniha Koncert pre bubon a sekeru obsahuje dialógy a scénky zo slávnych televíznych cyklov Bumerang a Ktosi je za dverami i niekoľkých ojedinelých rozhlasových vystúpení a zároveň predstavuje poviedky, ktoré začiatkom sedemdesiatych rokov publikovali v českom časopise Ahoj na sobotu.
„Napísali sme scénku. Priznávame, nie je realistická. Odohráva sa totiž v preplnenej špajze. Ale čert vezmi realizmus, ak chceš napísať niečo smiešne.“
Koncert pre bubon a sekeru voľne nadväzuje na predchádzajúcu súbornú knihu Ako vzniká sliepka, v ktorej sú obsiahnuté všetky autorizované verzie divadelných hier Milana Lasicu a Júliusa Satinského v chronologickom poradí, z toho Poprava sa nekoná a Ako vzniká sliepka vyšli knižne po prvý raz.
V novinke Koncert pre bubon a sekeru tiež nájdeme texty, ktoré doteraz knižne nevyšli, ako napríklad dialóg O bezstarostnom detstve, O showbusinesse či dialóg O septembri.
„L: Iste. Zemetrasenie je veľký zážitok. Predovšetkým pre tých, čo ho prežijú.
S: Prečo sa na všetko dívate tak pesimisticky? Už ste videli niekoho, kto zemetrasenie neprežil?
L: Nuž, nevidel.
S: Tak vidíte. Nie je to také strašné. Každé, aj to najväčšie zemetrasenie sa dá pokojne prežiť. Len sa človek musí natriasať rovnomerne, tak, ako sa natriasa zem. Musíte jednoducho zachytiť daný kmitočet. Vy sa natriasate, zem sa natriasa, takže stabilita je vlastne zachovaná. Nič sa nemôže stať, treba sa natriasať.
L: Máte pravdu. SĽUK takto prežil významné zemetrasenie v Južnej Amerike. Prišlo to zrazu, počas programu, tanečníci sa natriasali na pódiu, predstavenie i zemetrasenie sa skončili súčasne, členovia súboru nezbadali nič, ale keď sa išli klaňať — obecenstvo nikde.
S: Odišli pred koncom, chrapúni?
L: Čoby. Prepadli sa. Dodnes ich hľadajú.
S: To je nepríjemné. Aspoň im mali vrátiť vstupné. Ako k tomu človek príde, aby sa prepadol pri sledovaní umeleckej produkcie? A k tomu ešte v kolektíve. A naozaj ich nenašli?
L: Nezostalo po nich ani stopy. Len veľká diera na mieste, kde bolo hľadisko.
S: Možnože im je tam dobre a nechcú vyjsť.
L: Vylúčená vec. To by sa boli ozvali, keď usporiadatelia kričali „poďte hore, program sa už skončil“. Nie. Prepadli sa do nenávratna.
S: No, z nenávratna sa tak skoro nenavrátia. Ale možnože sa prepadli na druhú stranu, k protinožcom do Japonska.
L: To je možné. Muselo to byť obrovské prekvapenie, keď sa na hlavnej ulici v Tokiu vynorilo spod zeme celkom neznáme obecenstvo a začalo tlieskať. Japonci boli isto celí bez seba.
S: Prečo? Určite začali tlieskať aj oni.
L: Ale dlho tlieskať nebudú. Pretože v Japonsku sa strhne zemetrasenie a milé obecenstvo sa opäť prepadne ta, odkiaľ prišlo — do Južnej Ameriky.
S: A to je práve ten kolobeh obecenstva v prírode.“
O autoroch:
Milan Lasica (1940 – 2021) bol slovenský humorista, dramatik, prozaik, textár, herec, režisér, moderátor a spevák. Už počas štúdia začal vystupovať v Tatre Revue, kde spolu s Júliusom Satinským predvádzali svoje autorské dialógy. Spolu sa stali zakladateľmi moderného slovenského humoru, ktorý sa odpútal od typu zábavného ľudového rozprávačstva a priklonil sa k intelektuálnemu satirickému nazeraniu na svet. Vo svojej dramatickej tvorbe si bral za vzor českých komikov Voskovca a Wericha. Komika Lasicu a Satinského je založená na rozoberaní banálnych životných situácií a ich posune až do absurdna, čo im umožňovalo dosiahnuť aj veľmi svojský prístup k jazyku. Absurdná poloha ich textov však nemá byť únikom z reality, ale skôr zvýraznením a upozornením na prázdnosť jazyka a nebezpečenstvo konvenčného myslenia. Vo Vydavateľstve SLOVART vyšli nasledujúce diela Milana Lasicu: V krátkosti (2021), Milanchólia (2008, reedícia 2022), Piesnenie (2016, reedícia 2022)
Július Satinský (1941 – 2002) bol slovenský herec, komik, dramatik, prozaik, publicista, spisovateľ a autor literatúry pre deti. celé detstvo prežil v Bratislave. Herecké sklony sa u neho prejavovali už v mladom veku a v roku 1958 vyhral recitačnú súťaž Hviezdoslavov Kubín. Neskôr vyštudoval pedagogiku na Strednej pedagogickej škole, profesiu učiteľa však nikdy nevykonával, keďže jeho túžbou bolo herectvo, na ktoré ho neprijali. Na Vysokej škole múzických umení vyštudoval v rokoch 1962 – 1966 dramaturgiu. Július Satinský bol univerzálnou a tvorivou osobnosťou a svoj talent rozvinul aj ako autor veľkého množstva scénok, dialógov, celovečerných programov. Je tiež autorom viacerých kníh s tematikou jemu blízkych spomienok na Bratislavu, obľúbených kníh pre deti, ale aj prispievateľom do viacerých novín a časopisov. Vo Vydavateľstve SLOVART vyšli nasledujúce diela Júliusa Satinského: Expedície 1973-1982 (2011), Listy Oľge (2013), Gundžovníky (2018) a Moji milí Slováci (2019).
