Volajte ma Izmael
Herman Melville napísal jedno z vrcholných diel americkej literatúry. Román Biela veľryba bol prvýkrát publikovaný už v roku 1851. Príbeh o rybárskej lodi, ktorá sa plaví za obrovským podmorským zvieraťom poháňaná pomstou, má niekoľko vrstiev. Naoko jednoduchý príbeh v sebe ukrýva množstvo metafor, symbolov a myšlienok o spoločnosti, ktoré sú aplikovateľné aj dnes.
Mladý námorník Izmael, ktorého jednotvárny život na súši už nudí, sa dá najať na veľrybársku loď. Čoskoro však zistí, že jej kapitán túži po pomste. Na jednom z predchádzajúcich lovov natrafil na majestátnu Bielu veľrybu, ktorá ho pripravila o loď aj o nohu. A tak sa začne veľkolepé námorné dobrodružstvo, keď posádka lode zmeria nielen hĺbku morí, ale aj ľudskej duše. Pri fascinujúcom stretnutí s kráľom oceánov je víťaz iba jeden. Román v slovenčine vychádza v preklade Otakara Kořínka.
„Neviem, čo všetko sa ešte udeje, ale nech je to, čo chce, pôjdem tomu v ústrety so smiechom.“
H. Melville, Biela veľryba
Český dekameron
Klasické dielo českej literatúry Lidé z maringotek vyšlo prvýkrát v roku 1942. Eduard Bass ho napísal v tiesnivej atmosfére okupácie, keď ho zbavili miesta šéfredaktora Lidových novín a venoval sa už iba spisovateľskej činnosti.
Na veľkolepú hostinu je pozvaný okruh známych Grófa d'Ascensons a všetci majú niečo spoločné – sú z cirkusového prostredia. Účastníci si postupne prerozprávajú desať farbistých príbehov s milostnými námetmi. V poviedkovom dekamerone sa objavuje láska v najrôznejších podobách, vášnivá, tragická, verná a obetavá či založená na romantickej ilúzii. Zaujímavá je najmä autorova obratne využívaná štylistika, mení sa podľa inteligencie a postavenia rozprávača. Každá postava má svoj osobitý rozprávačský štýl a pohľad na osudové momenty ľudského života. Na motívy tejto knihy nakrútil Martin Frič v roku 1966 rovnomenný film.
V novej edícii klasiky s obálkami grafického ateliéru Tomski&Polanski doteraz vyšli v slovenskom jazyku: Anna Kareninová (L. N. Tolstoj), Pani Bovaryová (G. Flaubert), Netočka Nezvanovová (F. M. Dostojevskij), Pes Baskervillský ,Údolie hrôzy a Štúdia v červenom (A. C. Doyle), Malé ženy (L. M. Alcott) a Milenec Lady Chatterleyovej (D. H. Lawrence) a v českom jazyku: Divá Bára a jiné dívky na útěku (B. Němcová), Ženy milující (D. H. Lawrence), Výrostek (F. M. Dostojevskij), Můj obchod se psy (J. Hašek), Oblomov (I. A. Gončarov) a súbor Hordubal, Povětroň, Obyčejný život (K. Čapek), Volanie divočiny / Biely tesák (Jack London).
O autoroch:
Herman Mellville (1819-1891) bol americký prozaik, básnik a esejista. Stal sa aj učiteľom a námorníkom, na Markézskych ostrovoch, kde istú dobu žil, napísal knihu Taipi Omu. Tá sa stala "bestsellerom" a Melville sa preslávil ako "muž, ktorý žil medzi kanibalmi". Román Biela veľryba však zaznamenal neúspech, čo viedlo ku koncu autorovej literárnej kariéry. Začiatkom 20. storočia bol román vyhlásený za veľdielo, či už americkej alebo svetovej literatúry.
Eduard Bass (1888-1946), vlastným menom Eduard Schmidt, bol český spisovateľ, novinár, spevák, fejtonista, herec, konferencier a textár. Preslávil sa najmä knihami Klapzubova jedenáctka a Cirkus Humberto. Roku 1910 vystupoval ako recitátor a spevák v kabarete Biela labuť. Bass dôverne poznal prostredie manéže a varieté – začiatky jeho kariéry sú spojené so slávnym pražským kabaretom Červená sedma, kde pôsobil ako konferencier a satirik. Ako skúsený a všestranný novinár mal zmysel pre situačnú a jazykovú komiku aj schopnosť osvojiť si kolorit jazykových štýlov a žargónov. V rokoch 1921 – 1933 pôsobil ako redaktor Lidových novin. Od roku 1933 do 1942 bol ich šéfredaktorom.
