Prvým z nich je poviedková zbierka Pánsky flám od Rudolfa Slobodu. Ide už o dvanástu Slobodovu knihu, ktorú vydalo Vydavateľstvo SLOVART v typickom zelenom prevedení s veľkým písmenom na obálke. Toto vydanie v grafickej úprave Borisa Meluša bolo ocenené aj Národnou cenou za dizajn.
Poviedková zbierka Pánsky flám vyšla prvýkrát v roku 1986. Pokrýva všetky Slobodove témy: vzťahy medzi mužom a ženou, otcom a synom, vzťah v pracovnom kolektíve i v rodine. Navonok sa poviedky javia ako humorné, no v skutočnosti sú vážne, odkrývajú vnútorné stavy a zážitky človeka tej doby.
Doposiaľ vyšli vo Vydavateľstve SLOVART tieto Slobodove knihy:
(2010) Ako som sa stal mudrcom, (2014) Uršuľa, (2014) Narcis, (2015) Rubato, (2015) Rozum, (2016) Jeseň, (2016) Krv, (2016) Útek z rodnej obce, (2017) Šedé ruže, (2018) Romaneto Don Juan, (2019) Herečky.
Pavel Vilikovský získal za svoju tvorbu niekoľko ocenení, ako napríklad Cena Dominika Tatarku, či Anasoft litera, ktorú získal ako jediný laureát dvakrát. O novele Večne je zelený, ktorá vznikala v sedemdesiatych rokoch, no prvýkrát vyšla až v roku 1989, autor povedal:
„Je pravda, že o novele Večne je zelený som bol presvedčený, že nikdy nevyjde, a nielen pre režim. Možno aj vedomie, že ju nikto nebude čítať, spôsobilo, že sa mi písala báječne, uvoľnene. To bol jediný prípad, keď som na jeden dúšok vychrlil aj tri-štyri strany.“
Bezmenný rozprávač Vilikovského prózy je prototypom hochštaplerov, ktorí poťahujú nitky spoza dejinných kulís. Nepoznáme síce jeho meno, dokonca ani národnosť, a z toho, čo o sebe prezrádza, nikdy nevieme rozlíšiť pravdu, klamstvo, domýšľavosť či ilúziu. Je presvedčený nielen o svojom pôvabe a ume, ale predovšetkým o oprávnenosti svojho svetonázoru, o správnosti svojho výkladu sveta a svojom nespochybniteľnom mieste na strane víťazov dejín. V každom režime, v každej situácii vie, ako byť víťazom, a tomu prispôsobuje svoje postoje, správanie i lojalitu.
Vo Vydavateľstve SLOVART vyšli Vilikovskému aj tieto knihy: (2013) Prvá a posledná láska, (2014) Letmý sneh, (2017) Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa.
O autoroch:
Rudolf Sloboda (1938 - 1995) po neukončených štúdiách filozofie na Filozofickej fakulte v Bratislave vystriedal viacero povolaní. Pracoval ako baník v Čechách i ako stavebný robotník v Bratislave. V rokoch 1959 – 1962 pôsobil ako vydavateľský redaktor vo vydavateľstve Smena, v rokoch 1972 – 1984 ako dramaturg Slovenskej filmovej tvorby v Bratislave, potom ako odborný pracovník v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Od roku 1988 bol umelcom v slobodnom povolaní a venoval sa výlučne literárnej tvorbe.
Pavel Vilikovský (1941 - 2020) študoval filmovú réžiu na FAMU v Prahe, po dvoch rokoch prestúpil na štúdium angličtiny a slovenčiny, ktoré absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave v rokoch 1960 – 1965. Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Tatran a od roku 1967 do roku 1995 ako zástupca šéfredaktora v literárnom mesačníku Romboid. Vo svete literatúry začínal ako prozaik, neskôr sa venoval tiež prekladom. V prekladateľskej časti svojej tvorby sa venoval najmä prekladom z anglickej a americkej prózy; príležitostne prekladal i eseje a básne.
