Presne tento typ postavy našla autorka v Jacquette Luxemburskej, ktorá porušila všetky dobové konvencie a vydala sa z lásky. Počas svojho života bola nielen súčasťou mnohých zlomových udalostí, sprisahaní a intríg, ale často aj ich strojkyňou. Jej príbeh prerozprávala v knihe Pani riek, ktorá práve vychádza vo Vydavateľstve SLOVART v preklade Štefana Greňu.
Jacquetta Luxemburská, vojvodkyňa z Bedfordu a grófka z Rivers, rozpráva svoj neobyčajný životný príbeh od stretnutia s Janou z Arcu, ktorú väznili na hrade jej strýka cez sobáš s vojvodom z Bedfordu, synom anglického kráľa Henricha IV., až po manželstvo s jej osudovou láskou Richardom Woodvillom, za ktorého sa tajne vydala bez kráľovho zvolenia a mala s ním 14 detí vrátane budúcej kráľovnej Alžbety Woodvillovej. Vďaka rodinným vzťahom Woodvillovci nadobúdajú na kráľovskom dvore vplyvné postavenie aj moc a Jacquetta sa stáva hneď po kráľovnej druhou najvýznamnejšou ženou anglického dvora.
Zo zahraničných recenzií
„Philippa Gregory opäť úžasným spôsobom zachránila jednu zo žien anglickej histórie pred zabudnutím.“ The Daily Mail
„Vo svojej ostatnej knihe opäť čaruje... Philippa Gregory dokazuje svoju vášeň a zručnosť, ktorá z nej urobila kráľovnú anglickej historickej beletrie.“ Publishers Weekly
„Philippa Gregory skúma fascinujúce dejinné obdobie očami jedinečnej ženy.“ The Bookseller
O autorke
Philippa Gregory (1954) je svetoznáma autorka historických románov. Napísala vyše dvadsať románov, no píše aj populárne náučné knihy a detskú literatúru; niektoré jej diela boli sfilmované. Narodila v Keni a ešte ako dieťa sa presťahovala s rodičmi do Londýna. Na univerzite v Sussexe vyštudovala históriu a na univerzite v Edinburghu získala doktorát v odbore anglická literatúra 18. storočia. V súčasnosti pôsobí ako spisovateľka v slobodnom povolaní a ako redaktorka spolupracuje s viacerými časopismi, novinami aj televíziou. Preslávila sa najmä ako autorka historických románov z obdobia vlády dynastií Plantagenetovcov a Tudorovcov. Po slovensky zatiaľ vyšli: Katarína Aragónska - večná princezná, Druhá Boleynová a Dedičstvo Boleynovcov, všetky v preklade Otakara Kořínka.
