Pál Závada sa opäť vracia k svojim maďarsko-slovenským koreňom v Békéšskej župe. Postavami v jeho rozprávaní sú obyčajní ľudia, muži a ženy, Maďari, maďarskí Slováci aj Židia. Autor rozvíja ich osudy pred druhou svetovou vojnou, počas vojny a v povojnových rokoch.
„Román Prirodzené svetlo je veľkolepým príbehom, košatou literárno-sociologickou analýzou a mimoriadne citlivou sondou do života ľudí žijúcich v etnicky zmiešanom Tótkomlóši (Slovenskom Komlóši) a jeho okolí na juhu Maďarska,“ hovorí o príbehu prekladateľka. „Autor založil svoje písanie na dlhoročných výskumoch prostredia, z ktorého sám pochádza. Využíva pritom rôzne naratívne postupy, strieda vyjadrovacie žánre, príbehové linky zasadené v rôznych časoch a priestoroch rozvíja, posúva a prepletá cez viacerých rozprávačov. Pomáha mu množstvo starostlivo vyberaných dokumentárnych fotografií, ktoré sú vklinené priamo do textu a nespochybniteľne rámcujú autorské fabulácie, založené na priamych historických faktoch.“
Mozaika rozprávania o veľkých dejinách 20. storočia samozrejme prináša aj ťažké témy ako chudoba, emigrácia, druhá svetová vojna, holokaust či presídľovanie obyvateľstva. Napriek tomu vníma Eva Andrejčáková jazyk knihy ako veľmi svieži, otvorený a slobodný, s iskrou vtipu, vzácnym nadhľadom a ohromnou výpovednou silou.
Román je napísaný veľmi bohatým jazykom, ktorý je ozvláštnený aj o slová, ktoré používa slovenská menšina v Maďarsku. Preklad sa stal pre Evu Andrejčákovú veľmi osobným, keďže svojráznu reč, ktorou hovoria tamojší ľudia, pozná od svojich starých rodičov. „Aj vďaka nim a, samozrejme, aj vďaka rôznym slovníkom som mohla tento jazyk využiť v špecifických situáciách na viacerých miestach románu, predovšetkým pri postavách, ktoré vo svojich príbehových linkách vyjavili slovenský pôvod a autor im umožnil viesť dialóg,“ vysvetľuje prekladateľka.
Vo Vydavateľstve SLOVART vyjde v auguste v reedícii aj autorov román Jadvigin vankúšik v preklade Renáty Deákovej. Na otázku, či dve Závadove knihy spolu súvisia alebo či je možné ich porovnať, odpovedá Eva Andrejčáková, že ju v príbehoch hrdinov románu Prirodzené svetlo bolestivo zasiahlo všeličo, ale úplne ju dojala nenápadná linka jednej z postáv, ktorá sa doň prešmykla z Jadviginho vankúšika. Zároveň vzdáva hold svojej kolegyni, ktorá do slovenčiny preložila prvú Závadou knihu. „Je skvelé, keď počas prekladu môžete pracovať s inšpiratívnymi, odvážnymi a poctivo vysedenými prekladmi predchádzajúcich kníh vášho autora. Pri náročných situáciách ma ťahali z tápania, pomáhali mi hľadať evidentné prekladateľské riešenia a dodávali guráž vo chvíľach, keď ma text dostával do svojej moci.“
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
