Zbierku Slepá vŕba a spiaca žena vytvára dvadsaťštyri veľmi rozmanitých poviedok. Líšia sa rozsahom aj obsahom, častokrát sú však založené na vyslovene banálnej udalosti, na pozorovaní, spomienke či pocite a zanechávajú v čitateľovi rozporuplné pocity čohosi znepokojujúceho, čo dokážeme len ťažko obsiahnuť. Charakterizovať Murakamiho poviedky je náročné, sú plné metafor a ťažko dešifrovateľných zámerov, i keď na pohľad pôsobia priamočiaro. Odohrávajú sa v Japonsku, Taliansku, Grécku aj na Havaji a stierajú hranice medzi možným a nemožným. Zároveň presvedčivo zachovávajú rovnováhu medzi oboma týmito svetmi a balansujú na hrane odkrývania temných aj krehkých stránok nás všetkých.
„Murakamiho metafory nie sú zámky a nedajú sa otvoriť. Naopak. Sú kľúčmi, ktoré prenikajú do podvedomia a, - podobne ako detektív z poviedky Kdekoľvek, kde by som to mohol nájsť, obšmietajúci sa na schodisku medzi dvadsiatym štvrtým a dvadsiatym šiestym poschodím -, striehnu na niečo ako dvere, ktoré by v nás mohli otvoriť. Cvak,“ píše Veronika Sebechlebská v aktuálnej recenzii na knihu Slepá vŕba a spiaca žena vo februárovom vydaní Magazínu o knihách.
O autorovi:
Haruki Murakami (1949) je sa narodil v Kjóte a vyštudoval klasickú drámu na Univerzite Waseda v Tokiu. Debutoval románom Počúvaj spev vetra (1979), za ktorý získal cenu Gunzó, udeľovanú mladým spisovateľom. Ďalšie ocenenie, Literárnu cenu Noma pre nových autorov, získal za román Hon na ovcu (1982), ktorým sa medzinárodne preslávil. Nasledovali ďalšie diela, napríklad Koniec sveta a Hard Boiled Wonderland (1985), Nórsky les (1987), Tancuj, tancuj, tancuj (1988), Na juh od hraníc, na západ od slnka (1992), Sputnik, moja láska (1999), Kafka na pobreží (2003), Afterdark (2004), O čom hovorím, keď hovorím o behaní (2008), Kronika vtáčika na kľúčik I., II., III. (1994, 1995), 1Q84 (2009) či Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania (2013). Okrem románov píše aj poviedky a eseje. Dodnes boli jeho knihy preložené do vyše štyridsiatich svetových jazykov.
Vo Vydavateľstve SLOVART vyšli jeho romány Hon na ovcu, Tancuj, tancuj, tancuj, Kronika vtáčika na kľúčik, Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania a esejisticky ladená próza O čom hovorím, keď hovorím o behaní.
