Hlavná hrdinka románu Náhradná dcéra – Hana prichádza na miesto, kde vyrástla, kde trávila čas so svojou tetou – náhradnou mamou. Tentoraz ju však teta v rozľahlom dome nečaká, už jej nikdy neupečie svoje povestné buchty, už ju nikdy viac nezoberie do prvej lavice námestovského kostola ani na návštevu do farebných sídliskových bytov za priehradou. Hana sa stáva cudzinkou v meste, ktoré stále viac pripomína nehostinnú spomienku. Všetko však zmení jedna krabica fotografií. Hana na nich objaví mamu. Nevidela ju už viac ako dvadsať rokov a nikto z rodiny presne nevie, kde po celý ten čas žila. Kniha je príbehom o hľadaní rodiny, koreňov aj zázemia v nestabilnom a večne sa meniacom svete.
„Chcela som vedieť viac, zistiť, čo tu mama robila. Ako dlho tu bola? Žila u tety alebo niekde inde? Stretávala sa s niekým? Videl ju tu niekto? A kde je teraz? Čo je s ňou? Tých pár fotiek bolo takmer úplne nových, ešte voňali papierom aj farbou a na brušká prstov sa mi lepil ich lesklý povrch. Teta si ich pred smrťou chcela odložiť. Možno vedela, že ich nájdeme, počítala s tým, že si ich raz pozriem
a zistím, ako sa o ňu mama starala. Mohla mi napísať, zavolať, poslať selfíčka, čo sa teraz leskli na fotografickom papieri. Aj ona mlčala, mlčala aj mama. Neviem, či sa o mne niekedy vôbec rozprávali. Keď prišla, teta bola už veľmi chorá. Netušila som, ako zle na tom bola, predo mnou sa vždy tvárila v pohode a ja som jej to so všetkou svojou naivitou uverila.“
O autorke:
Soňa Otajovičová sa narodila a vyrástla v Bratislave, kde vyštudovala mediálnu komunikáciu. Magisterský titul dokončila v Anglicku v odbore kreatívne písanie. V súčasnosti pôsobí ako novinárka a zahraničná korešpondentka. Okrem literatúry má blízko aj k hudbe.
