Diablov denník a iné novely predstavuje výber z jeho prozaickej tvorby – päť noviel vrátane diela Diablov denník, v ktorom autor prostredníctvom „stelesneného“ diabla poukazuje na morálnu dvojakosť ľudského správania, a dnes už klasickej prózy Príbeh o siedmich obesených. Výber dopĺňajú novely Tma, Judáš Iškariotský a Gubernátor.
Publikáciu, ktorá vychádza vo Vydavateľstve SLOVART v preklade Jána Štrassera, z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Autorom ilustrácie na obálke je Paľo Čejka.
Doslov o tvorbe a pohnutom osude L. Andrejeva napísal Valerij Kupka: „U Andrejeva nie je celkom jasné, či doba, do ktorej sa narodil, zrodila jeho, alebo on zrodil, vyjadril dobu tak, ako ju videl a ako mu to velil vnútorný Andrejev. Jeho obrovská popularita a rozporuplné hodnotenie jeho tvorby svedčia o tom, že zrejme hovoril o niečom podstatnom, čo mnohí cítili, ale nevedeli pomenovať – mnohí túto intuitívnu pravdu prijali, mnohí ju zavrhovali, odmietali ju uznať za pravdu.“
Leonid Andrejev (1871 – 1919) sa narodil v chudobnej šľachtickej rodine v meste Oriol. Študoval právo v Moskve a Petrohrade a niekoľko rokov pôsobil ako advokátsky koncipient. Oveľa viac ho však lákala literatúra a divadlo, venoval sa aj maľbe, kresleniu a fotografii. Ako gymnazista sa začal zaujímať o filozofiu; výrazne naňho zapôsobil Tolstého traktát V čom je moja viera a Filozofia nevedomého od E. von Hartmanna. Fejtóny a reportáže začal písať pod pseudonymom James Lynch a uverejňoval ich v časopisoch. Neskôr si jeho poviedkovú tvorbu všimol Maxim Gorkij a jeho diela začali vychádzať knižne. Okrem prózy bol aj autorom divadelných hier, a dlho bol v Rusku jedným z najžiadanejších a najhranejších dramatikov. Andrejev bol celý život mimoriadne talentovaným skeptikom, ovplyvnila ho Schopenhauerova teória životného pesimizmu aj vlastný pohnutý život. Po smrti otca sa staral o matku a piatich mladších súrodencov, dlhé roky bojoval s chudobou, alkoholizmom a depresiami. Zomrel v malej dedinke vo Fínsku.
