Vyzvali sme našich čitateľov, aby položili otázku Andrému Acimanovi. Tri najlepšie sme vybrali a takto na ne odpovedal.
V druhej knihe Elio spomína na moment, kedy ho Oliver v Ríme po besede uvedie do spoločnosti svojich známych, umelcov a intelektuálov, ako výnimočnú udalosť, ktorá ho výrazne ovplyvnila. Svieti aj vo vašich spomienkach jeden moment, o ktorom viete, že počas neho sa vo vás niečo zmenilo, niečo naštartovalo? A poviete nám o ňom?
Bol to bozk. Jemne som flirtoval so ženou, a keď sme v istej chvíli opustili bar, vonku ma poprosila, aby som ju pobozkal. To som mal v pláne tak či tak, ale to, že ma o bozk požiadala, zmenilo všetko. Bol to naozaj vášnivý bozk, ale niečo v chémii toho bozku bolo iné, uvedomil som si, že bozkávanie nie je len o perách a ústach. Bola v ňom láska, a aj keď som predtým pobozkal veľa ľudí – mal som takmer 28 rokov –, bolo to po prvýkrát v mojom živote, kedy som pochopil, prečo sa ľudia bozkávajú. Bolo to, ako keby sa naše životy stretli práve v tom jednom bozku.
Kto vás inšpiroval pri tvorbe Elia?
Eliove myšlienky sú identické s mojimi. Rozmýšľam úplne rovnako, živím v sebe rovnaké pochybnosti, neistoty, popierania či strachy. Skúmam každého, kto ma priťahuje, hľadám znamenia, že som rovnako atraktívny pre nich a zároveň dúfam, že nájdem malú chybu /malý nedostatok, čo mi zabráni, aby som (po nich) tak veľmi netúžil . Rozpor medzi túžbou a túžbou netúžiť je večný. Preto je to ten druhý človek, ktorý mi pripomenie, že túžba bola vzájomná. A to ma vždy mätie. Za normálnych okolností som veľmi plachý, ale nakoniec vždy poviem, čo mi leží na srdci.
Máte nejaké zaujímavé zvyky/rituály pred alebo po písaní?
Nemám žiadne. Písanie je jedna z mála vecí, ktoré mám naozaj rád, takže vždy, keď sa ráno vrátim z posilňovne – čo momentálne pre vírus nesmiem robiť – sadnem si za stôl a píšem. Obedujem pri písaní, píšem popoludní aj večer po oddychu pri televízii – tú vlastne nepozerám tak často. Dodnes nechápem, ako to moja môže manželka tolerovať. Písanie znamená neustále prepisovanie. Niekedy, keď cestujem v rámci propagácie kníh, milujem sa zavrieť v hotelovej izbe a písať. Občas mám pocit viny, že ma nezaujímajú miestne múzea a pamiatky.
V slovenčine vyšli Andrému Acimanovi dva romány, sfilmovaný príbeh prvej lásky Daj mi tvoje meno (2018, preklad Katarína Varsiková) a jeho pokračovanie Nájdi si ma (2020, preklad Otakar Kořínek). André Aciman je majstrom jemnocitu, intímnych detailov a citových nuáns, čo sú podstatou vášne.
„Dojímavé a bez sentimentu. Nezabudnuteľný príbeh lásky naprieč generáciami.“ – Kirkus Review o knihe Nájdi si ma
„Dokonalo zvodné, rovnako ako prvá kniha.“ – ELLE o knihe Nájdi si ma
„Sexi... ako ľúbostný list, vyznanie alebo epitaf... očarujúco krásne.“ – The New York Times Book Review o knihe Daj mi tvoje meno
