Vydavateľstvo SLOVART na začiatok septembra pripravilo jedinečnú knihu SuperŽENY od autorky Andrey Kellö Žačokovej. 50 príbehov výnimočných žien, ktoré sa nebáli kráčať vlastnou cestou, no časom akoby ich mená zapadli prachom. Kniha približuje ženy z rozmanitých oblastí spoločenského, vedeckého a kultúrneho života. Hrdinky žili v rôznych oblastiach, pochádzali z rozličných spoločenských vrstiev a venovali sa rozmanitým činnostiam. Počas svojho života urobili niečo veľké, čo ovplyvnilo životy iných ľudí alebo celej spoločnosti.
Spoznajte primášku Pannu Cinkovú, ženské aktivistky Annu Pivkovú aj Elenu Šoltésovú, pestovateľku ruží Máriu Henrietu Chotekovú, maliarky Želmíru Duchajovú Švehlovú a Ester Martinčekovú. Zoznámte sa s „našimi prvými“ – lekárkou Máriou Bellovou, farárkou Darinou Bancíkovou, botaničkou Izabelou Textorisovou a inými priekopníčkami. V knihe nie sú vynechané ani superŽENY ako Mária Terézia, Anička Jurkovičová, Božena Slančíková Timrava či Terézia Vansová. Každý príbeh je doplnený krásnymi ilustráciami Zuzany Bartovej.
Niekedy na jar 2017 si Andrea Kellö Žačoková povedala, že u nás chýba kniha, ktorá by mladým približovala úspešné ženy, ktoré žili na našom území. Počas materskej pátrala v archívoch a knižniciach po výnimočných ženách a spoznávala ich životy. Preštudovala viac ako 200 kníh, zborníkov, časopisov a naskenovala stovky strán podkladov. Mená žien pribúdali, až sa zoznam napokon ustálil. Toto jej trvalo takmer dva roky.
Autorka Andrea Kellö Žačoková o svojej knihe SuperŽENY
Ako vznikala kniha? Ako dlho? Čo ťa viedlo k výberu témy?
Ako editorka vo vydavateľstve často premýšľam nad témami, z ktorých by mohli vzniknúť knihy. Niekedy na jar 2017 som si povedala, že u nás chýba kniha, ktorá by mladým približovala úspešné ženy zo Slovenska. Štandardne si urobím malý prieskum témy a potom na text hľadám autora či autorku. No toto ma pohltilo, a tak som si povedala, že túto knihu teda skúsim napísať ja sama. K ženským témam som mala vždy blízko a ani samotné písanie mi nebolo úplne cudzie, ako študentka som si vyskúšala novinárčinu. A navyše to bolo vcelku dobre načasované, práve som nebola zavalené inými pracovnými povinnosťami, lebo som mala niekoľkomesačnú dcéru.
Keď som o svojom zámere povedala kolegyni - kamarátke a editorke Zuze - téma sa jej zapáčila a povzbudila ma. Už sa teda nedalo cúvnuť a pustila som sa do práce.
Určila som si kritériá pre výber žien - výrazne spojené s naším územím a dejinami, rôzne časové obdobia, rôzne profesie, rôzne skutky; prvenstvo alebo iný významný počin; nežijúce alebo vo svojej činnosti už neaktívne ženy. Nasledujúce mesiace som pátrala po výnimočných ženách a spoznávala ich život. Preštudovala som vyše 200 kníh, zborníkov, časopisov, navštívila viaceré archívy, naskenovala si stovky strán rôznych podkladov. Ženy na mojom prvotnom pracovnom zozname pribúdali a ubúdali, až sa zoznam napokon ustálil. To mi trvalo takmer dva roky. Potom som asi 4 mesiace písala finálne texty a popri tom sa už zapojila do projektu ilustrátorka a dizajnérka Zuzana Bartová.
Ako sa na tému odvážnych žien pozeráš ako matka?
Nepozerám sa na to cez „matkovskú“ optiku, samozrejme, myslím si, že deti by mali poznať významné ženy z našich dejín, v škole sa o nich neučia, ulice sú po ženách pomenované v malej miere... ale nepozerám sa na túto „osvetu" ako matka, ale skôr ako editorka. Určite som posledných sedem rokov ako editorka ovplyvnená tým, že som matka, no pri ženách to nezohrávalo špeciálnejšiu úlohu ako zvyčajne.
„Testovala“ si príbehy na svojich dcérach?
Príbehmi mojich ženských hrdiniek žila celá naša rodina. Pravidelne som dcéram aj manželovi referovala kadejaké zaujímavosti. Dievčatá to však prijímali oveľa radostnejšie .-) Sú ešte malé - teraz majú 7 a 3 roky - takže to bývali „širšie" debaty prispôsobené ich veku. Pri večernom rozprávaní o astronómke ma dostali do úzkych doplňujúcimi otázkami o hviezdach, pri príbehu našej prvej farárky som sa zapotila pri vysvetľovaní, že dnes je už farárok v kostoloch viac, no len v tých evanjelických... A dokola sme si pozerali ilustrácie, tými boli dievčatá fascinované. Takže mladšia dcéra napríklad podľa obrázkov dokonale pozná všetky profesie z knihy.
Prečo si myslíš, že by dievčatá mali čítať túto knihu? Je táto kniha aj pre chlapcov?
Nemyslím si, že je to kniha len pre dievčatá. Aj chlapci si predsa môžu prečítať o našej prvej pilotke, lekárke, o úspešných umelkyniach, vedkyniach. Jeden z odkazov superžien je rodovo univerzálny - robte veci naplno a oduševnene, výsledky sa dostavia. Ale áno, superženy majú aj odkaz špeciálne pre dievčatá - ak by ti niekedy niekto hovoril, že niečo nemôžeš len preto, že si dievča, spomeň si na ženy, ktorým to kedysi tiež hovorili, no ony odhodlane kráčali za svojím cieľom a neprajníkom ukázali, ako sa mýlia. Takže pre dievčatá môže mať kniha okrem informačnej roviny aj motivačnú, superženy môžu fungovať ako pozitívne vzory a zvyšovať ich rodové sebavedomie.
Čo by si ešte chcela ako autorka o knihe povedať?
Nevnímam, že táto kniha je v prvom rade motivačná pre dievčatá. Je to skôr akési pripomenutie žien, ktoré boli naozaj výnimočné, no vytratili sa z našej pamäti. Potom máme pocit, že v dejinách ani neexistovali ženy, za ktorými bol nejaký veľký výsledok alebo boli hrdinkami. Ale ony existovali. Mnohé mali naozaj ťažký životný osud, museli bojovať s kadejakými nástrahami - diskrimináciou, osobnými nešťastiami, otrasnou spoločensko-politickou situáciou. No ony nerezignovali, neplakali, nefrflali, vytrvalo išli za svojím cieľom a podarilo sa im ho dosiahnuť.
Kniha je pre deti od 12 rokov, lebo vtedy už majú aj dobré základy z dejepisu a vedia príbehy správne pochopiť aj v týchto súvislostiach. Maďarizácia, Slovenské národné povstanie, vláda komunistov... ťažké témy. No dá sa čítať aj s mladšími deťmi, ktoré si z príbehu odnesú „to svoje". A ilustrácie sú skvelý námet na rozprávanie o lekárkach, včelárkach, astronómkach a iných výskumníčkach, spisovateľkách, maliarkach.
Ja sama som pri bádaní objavovala aj ženy, o ktorých som predtým vôbec nepočula. „Ako je to možné?" pýtala som sa sama seba. O niektorých ženách sa mi dokonca nepodarilo získať dostatok informácií, aby som mohla spracovať ich príbeh. Napríklad som zatiaľ nič nezistila o prvej profesionálnej hudobnej skladateľke Narcise Donátovej. Archívy aj literatúra mlčia. Ale v knihe je príbeh neprofesionálnej skladateľky Ľudmily Lehotskej Križkovej, o ktorej sa nám zachovali informácie iste aj vďaka tomu, že jej otec bol archivár. Mali by sme o výnimočných ženách hovoriť oveľa viac, aby ich mená navždy nezapadli prachom.
Dôležitú úlohu zohrala v projekte Zuzana Bartová, autorka dizajnu a ilustrácií. To ona vdýchla príbehom život a stavím sa, že jej obrázky si zamilujú nielen deti, ale aj dospelí.
